Zákony jsou připravovány na ministerstvech a po té projednávány vládou a v parlamentu. Hovoříme-li o účasti veřejnosti ve smyslu věcných diskusí nad obsahem zákona – prostor pro ni je především ve fázi přípravy na ministerstvech v rámci připomínkových řízení.
Řádné projednání s veřejností v rámci připomínkových řízení je žádoucí také z hlediska kvality přijímaných zákonů a jejich konzistentnosti. Do parlamentu by měly přicházet návrhy co nejlépe prodiskutované se všemi dotčenými skupinami tak, aby zde již nedocházelo k zásadním přepracováním zákonů.
Z výše uvedených důvodů se domníváme, že nastavení připomínkových řízení by mělo vypadat tak, aby se k návrhům zákonů mohl vyjádřit v podstatě každý. S využitím internetu je to reálné.
Legislativní pravidla vlády (v platném znění) však toto neřeší. Stanovují povinná připomínková místa (ústřední orgány státní správy a další instituce) a lhůty dané na zpracování připomínek a stanovují základní pravidla pro vypořádání připomínek. Co se týče účasti veřejnosti a NNO dle odstavce 3, čl. 5 orgán zašle návrh zákona k připomínkám i dalším připomínkovým místům (profesním sdružením, zájmovým skupinám podnikatelů či spotřebitelů a vědecké a odborné veřejnosti), pokud to považuje za účelné. Připomínky označené jako zásadní se stávají v případě nevyhovění předmětem rozporu, ostatní mají povahu návrhu (čl.5, odst.7). Orgán, který návrh zákona k připomínkám zaslal, projednává uplatněné připomínky s připomínkovými místy, pokud to považuje za potřebné (čl. 5, odst.8). Stejný postup platí i v případě fakultativních připomínkových míst.
.
Domníváme se proto, že je třeba novelizovat legislativní pravidla vlády a to s ohledem na rozšíření internetu (o tom není v legislativních pravidlech ani zmínka) a účinné zapojení veřejnosti (aktivní poskytování informací, vypořádávání připomínek apod.).
Předkládaný návrh počítá s následujícím:
- zveřejnění návrhů zákonů, nařízení a vyhlášek na internetu v den zahájení vnějšího připomínkového řízení i s datem, dokdy je možné zasílat připomínky, a s kontaktní elektronickou adresou, kam je možné připomínky zasílat,
- zavedení seznamu fakultativních připomínkových míst, na který se mohou přihlásit dle zájmu různé nevládní organizace,
(Každý orgán si vede pro účel vnějšího připomínkového řízení aktualizovaný seznam fakultativních připomínkových míst, jimiž mohou být organizace nevládního sektoru (vědecká pracoviště, profesní sdružení, zájmové skupiny podnikatelů či spotřebitelů a další nevládní neziskové organizace), které si o zařazení na seznam požádaly. V den zveřejnění věcného návrhu na internetu jim orgán zašle elektronicky oznámení o zahájení vnějšího připomínkového řízení i s datem ukončení sběru připomínek.).
- připomínky uplatněné fakultativními připomínkovými místy označené jako zásadní jsou vypořádány formou veřejného projednání,
- zápis z veřejného projednání je zveřejněn v určené lhůtě na internetu.
Je možné se také inspirovat u slovenských LPV (příloha 1).
Připravila: Zuzana Drhová, Zelený kruh, 15. 12. 2003
Ze slovenských LPV:
N á v r h z á k o n a
Čl. 9
(1) Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.
(2) Ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy (ďalej len “navrhovateľ”) zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na internete. Zároveň minister alebo vedúci iného ústredného orgánu zašle písomný a elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona na internete na pripomienky
a) podpredsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy,
b) Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcii Inštitút pre aproximáciu práva,
c) Národnej banke Slovenska,
d) Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
e) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
f) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
g) ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo ak tak určí vláda alebo predseda vlády9).
(3) Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády.
(4) Návrh zákona môže minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy zaslať na pripomienky aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám a iným inštitúciám.
(5) Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) obsahuje názov návrhu zákona, číslo materiálu, lehotu na zaslanie pripomienok a internetovú adresu, na ktorej je prístup k materiálu, a elektronickú adresu, na ktorú je potrebné zaslať pripomienky.
9) Napríklad § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), bod B.3. uznesenia vlády z 20. januára 1999 č. 60.
(6) Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní odo dňa doručenia oznamu o zverejnení návrhu zákona, ak navrhovateľ neurčí lehotu dlhšiu. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia pripomienky v určenej lehote nezašle, znamená to, že nemá žiadne pripomienky, iba ak oznámi navrhovateľovi do posledného dňa určenej lehoty, že zašle pripomienky bezodkladne po uplynutí lehoty.
(7) Ak nastanú mimoriadne okolnosti (ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie úloh vyplývajúcich z prijatých eurointegračných záväzkov, alebo ak vláda uloží vypracovať návrh zákona mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí navrhovateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznamu o zverejnení návrhu zákona (odsek 2).
(8) Podpredsedovia vlády, orgány a inštitúcie podľa odsekov 2 a 3 zasielajú pripomienky písomnou a elektronickou formou. Ostatní pripomienkujúci zasielajú pripomienky výlučne elektronickou formou; verejnosť môže zaslať pripomienky písomnou formou alebo elektronicky.
Čl. 10
(1) Pripomienkou podľa týchto legislatívnych pravidiel je v určenej lehote uplatnený a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo upresnenie pôvodného textu. Na ostatné podnety (názory, námety a odporúčania) nemusí navrhovateľ prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.
(2) Pripomienky k návrhu zákona musia byť formulované jednoznačne a musí z nich byť zjavný ich legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.
(3) Ak pripomienkujúce orgány uplatňujú pripomienky, ktoré považujú za podstatné, vyjadrí sa to pri každej z týchto pripomienok, napr. takto: “túto pripomienku považuje ministerstvo za zásadnú” alebo “na tejto pripomienke ministerstvo trvá”. Ak orgán, ktorý návrh zákona na pripomienky zaslal, nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak navrhovateľ nevyhovie ostatným pripomienkam pripomienkujúcich orgánov, nepovažujú sa za predmet rozporu.
(4) S pripomienkujúcimi orgánmi je vždy potrebné prerokovať tie pripomienky, ktoré sa stali predmetom rozporu. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov alebo vedúcich iných pripomienkujúcich orgánov, predloží sa návrh zákona s rozporom a s legislatívnym zámerom, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde.
(5) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak navrhovateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak navrhovateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, iba ak existujú vážne dôvody na neuskutočnenie rozporového konania; navrhovateľ tieto dôvody zverejní na svojej internetovej stránke.
(6) Prípravu a predkladanie návrhu zákona elektronickou formou podrobnejšie upravuje metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády vydaný vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky 23. októbra 2001 č. ÚV - 6655/2001.